V roku 2011 sa konalo medzináboženské stretnutie so snahou o vzájomné zblíženie a zároveň vyriešenie medzináboženských konfliktov. Zatiaľ čo v novinách The Sydney Morning Herald 89 percent čitateľov malo pocit, že náboženstvo nás rozdeľuje, zástancovia medzináboženského dialógu majú však úplne iný názor. Zakladateľ istej mládežníckej organizácie pre náboženskú spoluprácu, Eboo Patel, sa vyjadril: ´Ukážte mi náboženstvo, ktoré nepodnecuje k súcitu, ktoré sa nezaujíma o ochranu životného prostredia a ktoré nepovzbudzuje k pohostinnosti´. Je jedna vec niečo také povedať a druhá to uskutočniť. Text charty jednej z najväčších organizácií, ktorá sa angažuje za medzináboženský dialóg, sa chváli tým, že zlučuje ľudí z viac ako 200 rôznych vierovyznaní a že pôsobí v 76 krajinách, neobsahuje ani jednu zmienku o Bohu. Ale aký význam má vierovyznanie bez Boha? Okrem toho, ako sa takéto medzináboženské hnutie líši od ktorejkoľvek inej nenáboženskej charitatívnej organizácie? Zoberme si príklad z vesmírnej stanice, ktorá je výsledkom spoločného úsilia asi 15 krajín! Mohol by sa tento projekt uskutočniť, ak by sa účastníci nezhodli na tom, ktorý technický nákres použiť? Presne v takejto situácii sú dnes snahy o medzináboženský dialóg. Hoci propagujú spoluprácu a vzájomnú úctu, nezhodli sa na nijakom ´nákrese´ na vybudovanie viery. Výsledkom je práve to, že mravné a náukové otázky ostali nevyriešeným rozdeľujúcim faktorom medzi národmi aj s ich náboženstvami!